Január 1497. Mnícha Agustína Leyreho, dominikánskeho inkvizítora a odborníka na lúštenie zašifrovaných správ, posielajú narýchlo do Milána, aby dozrel na záverečnú fázu prác majstra Leonarda da Vinci na nástennej maľbe Posledná večera. Dôvodom je niekoľko anonymných listov, ktoré prišli na dvor pápeža Alexandra VI. Autor v nich oznamuje, že da Vinci nielenže namaľoval na fresku dvanástich apoštolov bez predpísanej svätožiary, ale primaľoval k nim aj seba obráteného chrbtom k Ježišovi. Prečo to urobil? Je azda da Vinci kacír? Posledná večera je plná zarážajúcich detailov. Nezobrazuje svätý grál ani Krista s oltárnou sviatosťou. Predlohou postáv učeníkov sú známi súvekí inoverci a dielo ukrýva aj tajné posolstvo vzbudzujúce obavy.